Antisloboda A Antisolidarita

14. októbra 2011, Lukáš Machala, Slovensko moje rodné...

Nestáva sa často, aby sa v akomkoľvek štáte zostavovala vláda zo šiestich politických subjektov. Z toho tri sú úplnými zelenáčmi  v parlamentnej politike. Možno tu treba hľadať jednu z príčin, prečo tento politologický zázrak neudržala pokope ani taká silná malta, akou je moc v štáte. V skutočnosti  sa šesťuholník rozložil kvôli  egu zelenáčov, ktorí nosili celú dobu kolty príliš nízko… Mám na mysli najmä občianske a konzervatívne čierne barety Petra McRabbita, pioniersky  krúžok vševedka  Igorka De Zmätkoviča  a indiánsky kmeň  Richarda EuroGate.   Naozaj je hodné písať o týchto ľudkoch čo i len jeden riadok?  Možno ani nie. Robím to len s vedomím, že aj takéto čudné figúrky vedia osloviť slovenského voliča. Žiaľ. Až tak hlboko by sme hádam ale nemuseli klesnúť.

Žiaden politik nie je svätec, a preto zbožšťovať niektorého je samo o sebe hriechom. Nemožno ale v politike tolerovať nezodpovedných a egocentrických šašov, ktorí potrebujú jediné – čo najčastejšie a za každú cenu vidieť svoju podobizeň v médiách. Nie páni, médiá sú síce silné, ale ešte stále nemajú všemocný vplyv. Ešte tu existujú aj vyššie princípy a zákony, ktoré ani Vaše snaženie nemôže ovplyvniť. Celý nepodarený triumvirát je produktom tejto doby a všetci z nich majú spoločný menovateľ – sú totiž stále a vo všetkom proti.  Anti občianski a anti konzervatívni, anti obyčajní, či anti slobodní a anti solidárni.

Nie som fanúšikom politologických jalových debát. Mám rád ľudí, ktorí vedia, čo chcú. A s tými, čo to nevedia a ani nechcú vedieť sme sa v utorok rozlúčili. Či nadobro, nevie nik… Ale aspoň si môžeme klásť otázky, prečo je u nás za 15 mesiacov hore nohami celá republika? A ako s našou budúcnosťou naložíme sami?  Bez postavičiek z komiksov, bez veľkého ega, bez prázdnych gest a daromných rečí. Je čas vyhrnúť si rukávy a pozrieť sa pravde do očí. Každé ráno, každý večer. Až dovtedy, kým nepochopíme, že vládnuť si má predovšetkým a v prvom rade každý sám, pretože každá ľudská bytosť  je zodpovedná za svoj život. Vládnuť nám má slušnosť, ktorú nám vštepovali naši rodičia, vládnuť nám má láska, po ktorej každý túžime, vládnuť nám má zdravý rozum, na ktorý sa každý z nás dennodenne odvoláva. Potom sa nám bude azda ľahšie rozhodovať aj o našom ďalšom spoločnom osude o pár mesiacov.