Pred nedávnom sme si pripomenuli 22 výročie zmeny politického režimu. Už tretie desaťročie si však mnohí kladieme otázku, bola to zmena pozitívna? Túto kacírsku myšlienku by som asi nemal dôvod vysloviť, keby sme po roku 1989 začali žiť v lepšej a spravodlivejšej spoločnosti. Slováci sú národ, ktorý bojuje za svoje prirodzené práva len vo chvíľach najväčšieho ohrozenia. Aj preto sme dovolili „zástupcom ľudu“ 22 rokov ničiť našu spoločnosť vo všetkých jej sférach. Netreba nostalgicky spomínať na staré časy, pretože aj počas nich došlo k veľkým omylom. Je však dobré pripomenúť si, že v novembri 89 sme chceli najmä zmenu v prístupe k človeku, ako slobodnej a inteligentnej bytosti.
Čoho sme sa však dočkali? Krutosti trhového mechanizmu, bezohľadnosti finančného kapitálu, straty spoločenskej morálky a devastácie ľudskej duše. Prečo? Pretože sme to všetci pripustili a proti všetkým týmto protivenstvám sme od novembra 89 nijako rázne neprotestovali. A keď sme aj protestovali, každý slobodný hlas bol umlčaný mediálnou paľbou žoldnierov novej ideológie, ktorou je konzum. Tam kde je konzum, nemá miesto rozum. A bohužiaľ, ani cit.
Na túto skazu sa z panského vŕšku prizerajú nami volení, a kedysi tiež normálni ľudia. Dnes ich už, zväčša opovržlivo, nazývame politikmi. Preto vyznieva veľmi falošne každý úsmev, ktorý Vám politici opätujú na predvolebných mítingoch. Každý plagát, kde sa na vás ceria nahodený v chic oblekoch a sľubujú modré z neba je fraškou. Už dve desaťročia nám predvádzajú, že jediný záujem o blaho národa je vlastne záujem o ich peňaženky. Viem, o čom hovorím, mal som tú „česť“ pár rokov pozorovať toto divadlo pomerne zblízka ako politický sympatizant a aktívny komunálny politik. Ak mám byť úprimný, takmer som tomuto diabolskému nutkaniu sám podľahol.
Tieto slová píšem ako výstrahu každému, kto túži po moci a vlastnom prospechu. Je to cesta do pekla, z ktorej už niet návratu. Slovensko je krásne, ale má veľkú jazvu na duši. Vyryli ju tí, ktorým každých pár rokov naletíme na pekné prázdne sľuby, pivko a klobásku. Sú skutočnou hanbou slovenského národa. Žiadny z nich nemá čisté ruky a dobre to vie. Svoju dušu zapredali a s ňou chcú zotročiť aj tie naše. Slovenskí ponovembroví politici, viem, že v skutočnosti nechcete slúžiť národu a štátu. Ste buď bábkami finančných skupín alebo amatérskymi hercami, ktorí túžia po svojich piatich minútach slávy. Pýtam sa vás, za akú cenu? Stojí vám to naozaj za zatratenie vlastnej duše? Vy, ktorí sa odvolávate s takou samozrejmosťou na kresťanské alebo sociálne princípy našej civilizácie, ani trochu sa nehanbíte? Myslím, že nie. Stratili ste človečinu. To, s čím ste pôvodne do politiky vstupovali. Nemáte v sebe už ani kúsok sebareflexie. Ste lapení ako mucha v pavúčej sieti. Tým pavúkom je vaše svedomie. A to vás všetkých do jedného zožerie. Amen.