Bolo to pred rokom a všetci sme spoločne s našimi hokejistami prežívali silné emócie – boli sme smutní, že to nevyšlo. Aj keď sa Slováci bili statočne, doma sme nemali siahnuť na medailu. Družstvo však bojovalo a malo charakter, aj preto ho celý národ po zbabranom šampionáte nezatratil a venoval mu zborové „Ďakujeme!“. Ani silní chlapi, akými hokejisti rozhodne sú, sa neubránili dojatiu. „Máme tých najlepších fanúšikov na svete,“ znela dnes už pamätná veta Paľa Demitru, nášho hokejového profesora. Ďakujeme, znie po tieto dni v každom kúsku našej krásnej vlasti. Bez pátosu, spontánne a úprimne. A zároveň znie hrdo a sebavedomo! O tom je šport, dáva ľudí dohromady, spája neznáme osudy v bielo-modro-červenom dave a vytvára z neho jeden organizmus – hokejový národ. Je krásne, ak Vás neznámy človek na ulici pristaví a podá Vám priateľsky ruku, objíme Vás, lebo aj Vy ste „jeho rodina“, ste slovenský hokejový fanúšik. Mám rád ľadový hokej a dlhé roky ho hrávam. Ako brankár viem, aké je nesmierne ťažké chytiť puk letiaci obrovskou rýchlosťou v zlomku sekundy. Aké zložité je padať a vstávať s ťažkým výstrojom nasiaknutým potom, keď už siahate na dno svojich síl a súper do vás búši jednu ranu za druhou. Poznám to, keď hráča trafí letiaci puk na nechránené miesto, a on napriek veľkej bolesti zatne zuby a bojuje ďalej. Keď duní mantinel a ľudské kosti praskajú, no viera vo víťazstvo sa neláme. Ľadový hokej je hra – rýchla, tvrdá, energická a krásna. Slováci ju milujú a rozumejú jej, preto sú aj podľa mojich zahraničných priateľov právom považovaní za jedných z najlepších hokejových fanúšikov na svete. Do roka a do dňa nám ukázali, že ju vedia aj hrať, a to parádne. Družstvo, ktoré v tichosti odletelo so zaprášenými peruťami prilieta na strieborných krídlach. Všetci hráči aj realizačný tím ukázali svoj charakter opäť. Bojovali nielen za česť slovenského hokeja, ale aj za pamiatku svojho priateľa. Ľadový hokej je šport, pre Slovákov je však aj niečím viac. Je to kúsok našej duše, tá nepoškvrnená časť, ktorú nám dnešná doba upírov ešte nevysala z hrude. Slovenské srdcia bijú pre hokej, pretože ten na oplátku dodáva slovenským srdciam zmysel. Slovenskí hokejisti nám vrátili to, čo nám dlhé roky chýba – hrdosť a pokoru. S hrdosťou a pokorou im za to ďakujem.