Keď som ako šestnásťročný chalan po prvý raz publikoval v novinách, cítil som slobodu a pocit užitočnosti. Po rokoch profesionálnej žurnalistickej práce v tlačových aj elektronických médiách som však postupne viac a viac chápal, že masovokomunikačné prostriedky tu nie sú pre ľudí a ich lepšiu informovanosť. Nemajú za cieľ ľudí vzdelávať, duchovne pozdvihovať, učiť ich slobodne uvažovať a tým rozvíjať v spoločnosti demokraciu. Ich hlavnou úlohou je manipulovať, zverejňovať účelové polopravdy a najmä neustálym opakovaním týchto vopred pripravených informačných zaklínadiel byť účinným nástrojom propagandy. Aj preto som sa musel s prácou žurnalistu rozlúčiť, s mojou slobodomyseľnou povahou a kritickým myslením som sa jednoducho nehodil do tohto prostredia. Novinárska etika, objektivita, analytické a kritické myslenie – jednoducho všetko, čo nás na katedre žurnalistiky učili, a čo má byť neochvejným a každodenným základom novinárskej profesie – to všetko sa počas posledných dvoch desaťročí z novinárskeho prostredia na Slovensku vytratilo. Od roku 1989 u nás vzniklo veľa nových médií, tie skutočne so slobodným duchom a názorom sa však dajú spočítať na prstoch jednej ruky. Každý deň sme svedkami mediálneho znásilňovania skutočnosti. Ak sa pozriem na žurnalistiku spred zmeny režimu, musím konštatovať, že komunistické masovokomunikačné prostriedky boli oproti dnešným nadnárodným globálne lživým médiám iba slabí a bezzubí učni. Drvivá väčšina tých, ktorí dnes mávajú pred ústami mikrofónmi a diktafónmi nie sú hodní nazývať sa novinármi. Sú to bábky v rukách svojich chlebodarcov, nehľadajú pravdu, nevidia pravdu a nechcú o pravde ani len počuť. Úbohosť ich mentálneho vybavenia je tak vysoká, že ani nedokážu pochopiť svoju kritiku. Preto všetkým, ktorí chcú o svete vedieť viac, ako im podsúvajú súčasní mediálni sluhovia odporúčam spoliehať sa na všetky pramene, ktoré oficiálne médiá zavrhujú a dehonestujú. To sú pramene, kde sa dozvieme najväčší kus pravdy o dnešnom svete. Samozrejme, je potrebné vždy a na každú informáciu nazerať kriticky a pokúsiť sa porovnať si ju z viacerých zdrojov. Nikdy nepodľahnime presvedčeniu, že všetky informácie neobsahujú aj mätúce údaje. Buďme na seba v tomto smere prísni, ak sa nechceme stať len prizerajúcimi sa v kolotoči udalostí. Všetci vidíme a cítime, že veľké a nebezpečné plány jednej svetovej vlády sú naplno rozohrané. Staré príslovie vraví, že šťastie praje pripraveným. Pripravujme sa teda, študujme, analyzujme, pátrajme po pravde, obhajujme pravdu a šírme ju do sveta. Masové komunikačné prostriedky v rukách tých, ktorí to s nami nemyslia dobre nemôžeme brať za bernú mincu. Ľudská bytosť je jedinečná aj tým, že dokáže samostatné myslieť a cítiť. Nemali by sme s týmito darmi hazardovať.