Na úvod krátka rekapitulácia udalostí posledných mesiacov, ktoré by nás všetkých mali uviesť do stavu maximálnej pohotovosti:
Do tejto bilancie som nezapočítal tisíce kriminálnych činov ilegálnych migrantov voči obyvateľom Europskej únie, najmä nespočetné krádeže, lúpeže, ublíženia na zdraví a znásilnenia. Kriminalita týchto neprispôsobivých asociálov je totiž taká obrovská, že si vyžaduje celé štúdie, nie priestor na blogu.
Čo nám tieto fakty ukazujú? Je to všetko naozaj dielom náhody? Prečo si zlo vybralo ako svoj nástroj islam? Odpovede sú čitateľné medzi riadkami mnohých verejných a neverejných vystúpení poslednej dekády. Vrcholí testovacia fáza skúšky obranyschopnosti a sebareflexie Európy a jej národov. Žijeme časy, kedy sa lámu dejiny aj charaktery…
Starý kontinent pokusy o islamizáciu už zažil. Žiaľ pre západnú časť Európy, vtedajšou hrádzou stredovekých výpadov islamu sa stal predovšetkým Balkán a východná Európa. Naši predkovia hrôzy moslimských dobyvateľov zažili na vlastnej koži a my ich odkaz nesieme vo svojom historickom vedomí. Aj preto je slovenský národ, rovnako ako naši susedia v rámci zoskupenia V4, podstatne opatrnejší k otvoreniu náruče bezbrehej islamskej invázii do Európy…
Veľká časť západnej Európy bola dlhé desaťročia zvyknutá len dobýjať a zotročovať – nové územia, nové národy. Ich posledným sústom bola stredná a východná Európa… Tento svoj nadradený prístup ukazujú mnohí európski politici nanešťastie aj teraz. Týka sa to ich postoja k riešeniu pálčivých otázkok spoločného európskeho domu, medzi ktoré nepochybne patrí aj multikulturalizmus, ničenie tradičných hodnôt a islamizácia starého kontinentu. Ignoranstvo a nadutosť však v súčasnej pragmatickej európskej politike nemá miesto. Nastal čas na otvorený, priamy a férový dialóg európskych národov o spoločnej budúcnosti. Už nie je čas na politické frázy a zakrývanie si očí pred smutnou realitou dneška.
V tomto období sa rozhoduje o charaktere nášho kontinentu, a samozrejme aj o charaktere našej domoviny a jej budúcnosti. Povinnosťou slovenských politikov ako zástupcov predsedníckeho štátu Rady Európy je s plnou vážnosťou predostrieť nový model bezpečnostnej štruktúry v Európe. Buďme k sebe úprimní a neodkladajme skutočné riešenie problémov, pretože už jednoducho nemáme čas. Otvorme verejnú diskusiu o súčasnom modeli Európskej únie, o problematike európskej demografie a veľkom probléme vymierania pôvodného obyvateľstva Európy. Hovorme nahlas a bez strachu o potrebe ochrany a spolupráci suverénnych európskych národných štátov v rovine bezpečnostnej, ekonomickej, kultúrnej aj spoločenskej. Máme povinnosť voči svojim deťom a ďalším generáciám Slovákov, ako aj občanom iných národností, ktorí sa hrdo hlásia k Slovensku, aby vedeli, kam smeruje naša budúcnosť… Medzinárodné postavenie Slovenskej republiky má totiž v súčasnom previazanom svete veľký dopad na vnútornú politiku a na samotné fungovanie slovenského štátu a jeho mechanizmov!
V rámci domácej politiky pripravujme mladú generáciu na krízové situácie a ich riešenie v reálnom živote, zaveďme do škôl opätovne brannú výchovu, učme deti ctiť si svoju rodinu, národné tradície a zabráňme multikulturalizmu, aby ochromoval dedičstvo našich predkov! Priveďme mladých ľudí k aktívnemu športu, dobrej telesnej aj duševnej kondícii, zmysluplne rozšírme dobrovoľnú službu v armáde, zlepšime prácu spravodajských a bezpečnostných zložiek štátu.
Zdanlivo nesúvisiace témy sú za oponou veľmi úzko prepojené. Som presvedčený o tom, že nie je na mieste strašenie a negativizmus. Rovnako nemôžeme podľahnúť tzv. „blbej nálade“, o čom nás chce presvedčiť hŕstka vlastizradných kabaretiérov. Na mieste je hrdé poctivé vlastenectvo, ktoré sa začína kultivovaným a úprimným verejným dialógom a dokazuje sa každodennými odvážnymi a dobrými skutkami pre Slovensko a slovenský národ. Tými malými, aj tými, ktorým hovoríme štátnické..