Machala

Ešte aj dnes, po dvadsiatich rokoch, cítim tú omamnú vôňu šumivého vína zmiešanú s dymom z delobuchov. V prvú januárovú noc roku 1993 sme spevom a tancom oslavovali na bratislavskom námestí SNP  zrod slobodného slovenského štátu. Nechcem, aby to vyznelo pateticky, ale bol som naň hrdý od jeho zrodu a som naň hrdý dodnes. Vždy som veril vo vlastné sily, preto mi bolo jasné, že je férové a správne postaviť sa konečne na vlastné nohy a prestať sa dať vodiť za ručičku. Som rád, že Slováci našli v sebe dostatok sebaúcty a vzali svoj osud do vlastných rúk. So vznikom novej republiky prišli aj jej detské choroby, pri ktorých vyplávali na povrch skôr naše negatívne, ako pozitívne národné vlastnosti. Žiaľ, ani  po dvoch dekádach sme sa nezbavili pocitu menejcennosti. Stále sme presvedčení o tom, že všetko čo je cudzie je automaticky lepšie. Neveríme dostatočne vo vlastné schopnosti a čakáme, že naše problémy budú za nás riešiť iní. A najmä, nezmyselne a hlúpo si závidíme a nedožičíme úspech svojim rodákom. Hlúposť vyhnala mnoho šikovných krajanov za hranice, kde dokázali excelovať a stali sa významnými osobnosťami. Na to, aby sa so Slovenska stal moderný a dobrý štát, by sme mali urobiť viacero vecí. Je čas novoročných predsavzatí, tak prečo to neskúsiť už dnes? Predovšetkým by každý z nás mal nazrieť do svojho vnútra a trochu si tam poupratovať. Uložiť správne hodnoty do tých pravých priečinkov, aby sme už ďalej nežili v chaose, zmätku a rozvrate. Postavme sa sami sebe tvárou v tvár a povedzme si, aký chceme žiť život a v akom štáte ho chceme žiť? Slovensko, to sme my všetci. Každý z nás je jeho súčasťou a každý ho môže vytvárať na svoj obraz. Buďme hrdí, že sme Slováci, buďme hrdí sami na seba, na svoju prácu, na svoju rodinu, svoju obec alebo mesto. Nie povrchne a velikášsky, skôr tým, že budeme profesionáli v tom, čo robíme, že budeme dobrí a láskaví rodičia, chápajúci a pomáhajúci synovia a dcéry. Ukážme svojmu blízkemu okoliu, že veci sa dajú do pohybu vďaka našej aktivite a dobrý úmysel má šancu na úspech. Prestaňme sa hrať na pokrytcov a ulitníkov zalezených vo svojich kobkách! Nedajme šancu pivným výhovorkám a spoločenskej depresii. Nadýchnime sa a začnime žiť! Nepýtajme sa, čo Slovensko urobilo pre nás, ale čo my môžeme urobiť pre Slovensko? Každý, kto má rád seba, musí predsa chcieť žiť lepšie a cesta začína malými, ale istými krokmi. Zaslúžime si to predsa všetci, rovnako ako si to od nás zaslúži naše Slovensko.